Psyonline

Prinášanie PREDMETU - aportovanie

  Cieľom  cviku je naučiť psa, aby na povel priniesol akýkoľvek predmet, pre ktorý bol psovodom vyslaný a ktorý môže uchopiť a priniesť. Aportovanie je výkonom účelovým a pre službu veľmi dôležitým. Je to cvik, ktorým utužuje poslušnosť a jeho ovládaní je predpokladom pre naučenie iných špeciálnych cvikov ako: prinášanie ľahkých predmetov na revíru, stotožňovania pachov z predmetov na predmet; vyhľadávania nábojníc, neb iných drobných predmetov a pri práci na stope.

Povel: "APORT!" je vyslovený krátko, v radostnej intonáciu. Posunek: Mávnutie pravou rukou do smeru odhozeného predmetu.

Podmienený podnet: Povel "APORT!", Pri odovzdaní predmetu povel "Pusť!", Posunek a slovné pochvala.

Nepodmieneným podnetom: aportovanie vec, použitie dlhé šnúry, pochvala tľapnutím a podaný maškrtu.

Metodický postup pri nácviku:

    Vybudovanie záujmu o predmet: Získanie záujmu psa o predmet je jedným z prvých najdôležitejších úloh psovoda a predpoklad naučenie psa cviku aportovanie. Najvhodnejšou dobou pre získanie záujmu je mladosti psa a jeho hravosť. Túto hravú náladu treba plne využiť so zameraním na prinášanie predmetov. Jedine chuť k hre a radosť z nej, podporujú žiaduce výsledok činnosti psovoda. Pri tomto spôsobe hrania je potrebné, aby psovod vynaložil čo najviac trpezlivosti a času. Nesmie byť použité žiadne násilie a nesmie sa prihodiť nič, čo by spôsobilo psovi nepríjemný pocit. Ku hre zvolíme také miesto, kde pes nemôže byť okolím rušený a od hry odvádzaný. Nácvik hrou vykonávame len vtedy, keď mladý pes prejaví o túto hru záujem, ale ani potom nesmie trvať príliš dlho, aby sa pes neunavila a nestratil o hru záujem. Spôsoby, ktoré najčastejšie používajú: Psovod si urobí z handričiek loptička vo veľkosti tenisovej loptičky, ktorý uviaže na 2-3 m dlhý špagát. Takto pripravený loptička pohadzujú pred skotačícím psom, ktorý bude touto hrou veľmi skoro zaujatý a bude behať za kutálejícím sa loptičkou a snažiť sa ho uchopiť. Akonáhle sa mu to podarí, psovod ho radostne pochváli a láka ho k sebe, pričom mierne ťahá za povrázok. Keď psa pritiahne k sebe, opäť ho pochváli, pohladí a nenásilne loptičku odoberie: Po odobratí lopty psovod psa opäť radostne pochváli, prípadne odmení maškrtou a takto hru niekoľkokrát opakuje. Pri hodenie loptičky už vysloví povel "APORT!". Pri priťahovaní psa k sebe možno použiť len povelu "KU MNE!" a pri odoberaní lopty "Pusť!":

    Ďalší spôsob, ktorého je možné využitý. Mláďa pri skotačení si samo nájde nejaký predmet (drievko, handra apod), s ktorým si počne hrať, uchopí ho a behá s ním. Tu je potrebné, aby psovod tejto okolnosti využil, predmet mláďati odobral a za použitia povelu predmet odhodil tak, aby ho pes videl. Z počiatku je nutné predmet odhadzovať len na krátku vzdialenosť a postupne vzdialenosť počas výcviku predlžovať. Keď sa pes za predmetom rozbehne a uchopí ho, psovod psa povelom privoláva k sebe. V prípade, že pes na povel nereaguje as predmetom nechce pribehnúť, psovod znova opakuje povel a buď sa prikrčí do podrepu a alebo od psa pomaly odbieha, čím ho vyprovokuje k přiběhnutí. Po přiběhnutí psovod postupuje obdobne, ako už bolo opísané v prvom prípade.

V oboch prípadoch je nutné, aby psovod bol patrične aktívny a svoju hru prispôsobil k hre mláďaťa.

    Predmety používané pri nácviku a čoho sa vyvarovať: Pri počiatočnom nácviku predmety nemeníme, ale používame len jed noho predmetu, a to tak dlho, až si na tento predmet pes zvykne. Potom postupne prechádzame na používaní iných rôznych predmetov, a to takých, s ktorými sa pes pri praktickom výkone služby môže stretnúť, napríklad: rukavice, čiapku, topánku, peňaženku, puzdro na kľúče, hrebeň, zvinuté sako, šál apod Nie je teda správne sústrediť sa len na donášanie drevenej linky, ktorá slúži na tento účel.

    Pri nácviku u mláďaťa nepoužívame kovových pred predmetov, ale ani u dospelého psa nikdy nepoužívame ako predmetu kameňa, čo by mohlo mať za následok významné poškodenie chrupu. V období, kedy dochádza u mláďaťa k výmene chrupu, je lepšie s nácvikom nepokračovať, pretože pri uchopení predmetu by mohlo dôjsť k spôsobeniu bolesti, mláďa by o predmet stratilo záujem a všetko doteraz vynaložené úsilie-psovodom by bolo do značnej miery narušené. V takom prípade je nutné začať znova od začiatku; niekedy to dá však veľa práce, ale môže sa aj stať, že pes taký predmet, s ktorým mu bola spôsobená bolesť už nikdy nevezme.

    Postup pri špecifikácii cviku: Pri počiatočnom nácviku netrváme na presnom vykonávaní cviku, ale ide hlavne o získanie záujmu o predmet. V priebehu ďalšieho výcviku cvik postupne a systematicky spresňuje. Aby mohol psovod psa riadiť a usmerňovať je výhodné ktomuto účelu použiť dlhé 10-15 m konopné šnúry. Je však potrebné, aby pes bol už na ťah šnúry zvyknutý a nebol jej rušený, Psovod má psa takto trvale vo svojej moci a môže kedykoľvek to bude potrebovať vhodne zakročiť. Pri špecifikácii sa zameriame na to - aby pes bežal pre predmet až na daný povel, rýchlo a radostne, bez váhania predmet uchopil, s predmetom si nehral a opäť rýchlo av najkratšom smere pribehol pred psovoda. Pri. přiběhnutí psovod psa nenásilne posadí, pričom pes musí predmet stále držať, potom nasleduje pochvala a odobratie predmetu. Dobu, keď má pes pre predmet vybehnúť predlžujeme a nepravidelne striedame. V prípade, že pes predmet púšťou predčasne, pridrží psovod pravú ruku pod bradou psa, čím ho donúti predmet držať, alebo sa o predmet so psom ťahá a pes pri. Opakovaní v domnení, že sa opäť budú o predmet preťahovať, pribehne a predmet drží .

    Pri odoberaní predmetu je treba sa vyvarovať násilia, predmet v zuboch psa nekroutíme a nepáčíme, ale pomôžeme si tým, že keď pes nechce predmet odovzdať, ukážeme mu maškrtu a pes určite pustí. Po odobratí predmetu necháme psa opäť nepravidelne dlhú dobu sedieť pred sebou a až potom nasleduje zaujatie polohy v sede pri ľavej nohy: psovoda a čakania na ďalší povel.

    Keď pes už cvik za použitia šnúry vykonáva presne, prikročíme k implementácii cviku bez použitia šnúry. Preto, aby. tento prechod nebol príliš rýchly, použijeme len krátkeho vodítka a postupne aj vodítko odbúrame a pes cvik vykonáva na voľno. Upresňované cviku vyžaduje dostatok času, časté opakovanie, trvalé opravovanie a upresňovanie.

Ktorých chýb sa musíme pri nácviku vyvarovať:

- Psovod pri nácviku je málo dôsledný a náročný na výkon psa,
- Pes vyráža bez povelu, aport predčasne púšťa, alebo ho nechce na povel odovzdať, predmet hryzie a hrá si s ním,
- Upresňovania sa nevykonáva postupne a systematicky,
- Psovod použije násilie, alebo inak je psovi spôsobená bolesť, - pes je zvyknutý na prinášanie len určitého predmetu,
- Psovod nie je dôkladne oboznámený s teoretickými základmi a postupom, ktorý je nutné pri nácviku dodržať.

Kedy považujeme cvik za splnený a presne vykonaný:

    Cvik považujeme za splnenú vtedy, keď pes na jediný povel a posunek, naživo a najkratším smerom vyrazia pre predmet, ktorý bez váhania uchopí, rýchlo a najkratším smerom sa vráti pred psovoda, kde bez povelu sadne a predmet,-ktorý drží na povel psovodovi odovzdá a zostane sedieť. Na povel "K NOHE!" potom rýchlo a presne zaujme miesto posediačky pri ľavej nohe psovoda a počká na ďalší povel.